Oxid uhličitý je bezfarebný plyn bez zápachu. Je to jedna z najdôležitejších zložiek atmosféry. Ako hlavný reaktant fotosyntézy je koncentrácia oxidu uhličitého priamo spojená s fotosyntetickou účinnosťou plodín a určuje rast a vývoj, štádium zrelosti, odolnosť voči stresu, kvalitu a úrodu plodín. Jeho príliš veľa však nielenže spôsobí skleníkový efekt a ďalšie účinky, ale poškodí aj ľudské zdravie. Pri 0,3 percentách ľudia pociťujú znateľné bolesti hlavy a pri 4-5 percentách pociťujú závraty. Vnútorné prostredie, najmä v klimatizovaných miestnostiach, je relatívne utesnené. Pri dlhšom nevetraní sa bude postupne zvyšovať koncentrácia oxidu uhličitého, čo je škodlivé pre ľudské zdravie. Podľa normy kvality vnútorného ovzdušia zavedenej v roku 2003 by normová hodnota objemového podielu priemerného denného obsahu oxidu uhličitého nemala presiahnuť 0,1 %.
S neustálym rozvojom vedy a techniky, zvyšujúcim sa zlepšovaním životnej úrovne ľudí a zvyšujúcou sa pozornosťou ľudí na ochranu životného prostredia, kvantitatívne monitorovanie a kontrolu plynného oxidu uhličitého sa stal rastúci dopyt v oblasti klimatizácie, poľnohospodárstva, lekárskej starostlivosti, automobilov a ochrany životného prostredia. .Senzory oxidu uhličitého sú široko používané v priemysle, poľnohospodárstve, národnej obrane, zdravotníctve a zdravotníctve, ochrane životného prostredia, letectve a iných oblastiach.
Princíp činnosti snímača oxidu uhličitého je uvedený nižšie.
Každá látka má svoje charakteristické spektrum jasných čiar a tomu zodpovedajú aj absorpčné spektrá, rovnako ako molekuly plynného oxidu uhličitého. Vibrácie mriežky keramických materiálov a pohyb elektrónov majú prekážkový účinok, teplota stúpa, vibrácie mriežky sa zosilňujú, amplitúda sa zvyšuje, pôsobenie brzdných elektrónov sa zosilňuje. Podľa teórie plynovej selektívnej absorpcie, keď sa vlnová dĺžka emisie svetelného zdroja zhoduje s vlnovou dĺžkou absorpcie plynu, dôjde k rezonančnej absorpcii a jej intenzita absorpcie súvisí s koncentráciou plynu. Koncentráciu plynu je možné merať meraním intenzity absorpcie svetla.
V súčasnosti existuje veľa druhov senzorov oxidu uhličitého, vrátane typu tepelnej vodivosti, typu hustomeru, typu absorpcie žiarenia, typu elektrickej vodivosti, typu chemickej absorpcie, elektrochemického typu, typu chromatografie, typu hmotnostného spektra, infračerveného optického typu atď.
Infračervený absorpčný senzor plynu oxidu uhličitého je založený na princípe, že absorpčné spektrum plynu sa mení s rôznymi látkami. Senzor oxidu uhličitého ovládaním obvodu ovládača infračervenej lampy v rámci pevného infračerveného pásma, absorpcia testovaného plynu, zmena amplitúdy infračerveného svetla, opäť prostredníctvom kontrolného výpočtu zmeny koncentrácie plynu, výstupný signál senzora po filtrácii, vylepšené spracovanie a ADC zber a konverzia, vstup do mikroprocesora, mikroprocesorový systém podľa zozbieraných kompenzuje zodpovedajúcu teplotu, tlak, teplotu, tlak, nakoniec vypočítava výstup hustoty oxidu uhličitého na testované zobrazovacie zariadenie. Zahŕňa hlavne laditeľnú diódovú laserovú absorpčnú spektroskopiu, fotoakustickú spektroskopiu, spektroskopiu na zlepšenie dutín a nespektrálnu infračervenú spektroskopiu. Infračervený absorpčný senzor má mnoho výhod, vysokú citlivosť, rýchlu rýchlosť analýzy, dobrú stabilitu atď.
Elektrochemický senzor oxidu uhličitého je chemický senzor, ktorý premieňa koncentráciu (alebo parciálny tlak) oxidu uhličitého na elektrický signál prostredníctvom elektrochemickej reakcie. Podľa detekcie elektrických signálov sa elektrochemický typ delí na potenciálny, prúdový a kapacitný. Podľa formy elektrolytu sa rozlišujú tekuté elektrolyty a tuhé elektrolyty. Od 70. rokov minulého storočia sa výskumníci veľmi zaujímali o senzory oxidu uhličitého s pevným elektrolytom. Princíp snímača oxidu uhličitého s pevným elektrolytom spočíva v tom, že materiál citlivý na plyn pri prechode plynom vytvára ióny, čím vytvára elektromotorickú silu a meria elektromotorickú silu tak, aby sa meral objemový podiel plynu.
Využitím rozdielnej tepelnej vodivosti oxidu uhličitého a iných plynov je senzor plynu oxidu uhličitého prvý použitý na detekciu oxidu uhličitého. Jeho citlivosť je však nízka.
Snímač povrchových akustických vĺn (píla) v povlaku piezoelektrického kryštálu vrstva selektívnej adsorpcie plynu filmu citlivého na plyn, keď filmy citlivé na plyn interagujú s testovaným plynom, spôsobujú kvalitu povlaku filmu citlivého na plyn, charakter, ako je viskoelasticita a sa mení vodivosť, spôsobuje posun frekvencie povrchovej akustickej vlny piezoelektrického kryštálu, aby sa zistila koncentrácia plynu. Senzor plynu s povrchovou akustickou vlnou (SAW) je druh senzora citlivého na hmotnosť. Okrem toho, kremenný kryštálový mikrobalančný snímač plynu funguje na podobnom princípe ako snímač SAW, patrí teda aj medzi senzory citlivé na hmotnosť. Samotný senzor citlivý na hmotnosť nemá žiadnu selektivitu voči plynom alebo parám a jeho selektivita ako chemického senzora závisí len od vlastností povrchových náterových látok.
Polovodičový plynový senzor oxidu uhličitého POUŽÍVA polovodičový plynový senzor ako plynový senzor a polovodičový plynový senzor oxidu uhličitého má charakteristiky rýchlej odozvy, silnej odolnosti voči prostrediu a stabilnej štruktúry.
Čas odoslania: 14. august 2020